Záznam přidán/aktualizován: 28. srpna 2018 v 13.19 hod.
Do Fiscal Multipliers Vary with Different Character of Monetary-Fiscal Interactions?
Michal BENČÍKStrana 753, Číslo 8 - Ročník 66/2018
Skúmame fiškálny multiplikátor v normálnej situácii a pri aktívnej dolnej hranici úrokových mier (zero lower bound, ZLB) pomocou štruktúrnych VAR modelov. Konštruujeme špeciálne šoky do úrokových mier, ktoré kompenzujú reakcie úrokových mier na fiškálnu expanziu a udržujú ich na konštantnej úrovni. Túto metódu sme aplikovali na Spojené štáty, eurozónu a SR. V prvom prípade dochádza k zníženiu multiplikátora pri aktívnej dolnej hranici (ZLB), v ostatných dvoch prípadoch dochádza k jeho zvýšeniu. Znamienko zmeny multiplikátora závisí od koordinácie fiškálnej a monetárnej politiky, t. J. či úrokové miery klesajú alebo rastú v reakcii na fiškálnu expanziu.
Analysis of the Impact of the CETA Trade Agreement between the EU and Canada on the Slovak Economy
Gabriela DOVÁĽOVÁ, Boris HOŠOFF, et al.Strana 771, Číslo 8 - Ročník 66/2018
Tento príspevok je zameraný na vplyv uzatvorenia Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Európskou úniou a Kanadou na slovenskú ekonomiku s dôrazom na automobilový priemysel, strojársky priemysel a elektronický priemysel. Využili sme multiregionálny input-output model a odhadli priame aj nepriame vplyvy zmien v medzinárodnom obchode na pridanú hodnotu, export a zamestnanosť na Slovensku. Na základe rozdielnych variantov vývoja očakávame, že priemerný vplyv CETA na slovenskú ekonomiku v dôsledku odstránenia colných bariér dosiahne 0,013% HDP a vplyv na tvorbu pracovných miest sa odhaduje na 0,012% z celkovej zamestnanosti. Odstránenie colných bariér by malo viesť k zvýšeniu vývozu do Kanady v priemere o 8% v prípade silnej reakcie na pokles cien až o 18%.
Decomposition Analysis of Greenhouse Gas Emissions in the European Union Based on Its Sectoral Structure
Magdaléna DRASTICHOVÁStrana 798, Číslo 8 - Ročník 66/2018
Klimatická zmena je vážnou hrozbou pre udržateľný rozvoj (SD). Dekompozičná analýza dát o emisiách skleníkových plynov (GHG) v Európskej únii (EU) v období 2008 – 2014 bola realizovaná pomocou metódy Log-Mean Divisia Index (LMDI). Za účelom odhalenia faktorov de/couplingu emisií skleníkových plynov od hrubej pridanej hodnoty (GVA) v EÚ-28 boli zmeny emisií skleníkových plynov rozdelené do troch efektov. Negatívny efekt intenzity vykazoval najvyšší absolútny rozsah v celkovom období 2008 – 2014 i v dvoch čiastkových obdobiach 2008 – 2011 a 2011 – 2014. Kompozičný efekt tiež napomáhal redukovať emisie skleníkových plynov, avšak v menšej miere. Efekt rozsahu podporoval rast emisií skleníkových plynov okrem dvoch rokov, konkrétne 2009 a 2012, čo súviselo s účinkami ekonomickej krízy. Aktivity v oblasti dopravy a skladovania spolu s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a rybolovom by sa mali riešiť významnejšie vo vzťahu k emisiám skleníkových plynov.
Political Consent in Eastern EU Countries: A Macroeconomic Perspective
Giorgio LIOTTI, Rosaria Rita CANALEStrana 821, Číslo 8 - Ročník 66/2018
The aim of the paper is to investigate the link between trust in national political institutions and macroeconomic performance in the long run in Eastern EU countries. The objective is to answer the question whether the liberalization process and the subsequent exposure to globalized markets realized macroeconomic outcomes that are still cause of concern for these young democracies. The empirical technique is the panel dynamic ordinary least square (PDOLS) estimator, through which the effect of inflation inequality and debt on citizens’ trust in national governments and national parliaments is evaluated in term of long-run dynamics. Results show a negative impact of the indicators considered and highlight the role of macro-variables in the institutional consolidation process even in presence of path dependence dynamics of trust.
Overcoming of Lag in the Capital to Labor Ratio in the Slovak Economy
Karol MORVAY, Martin HUDCOVSKÝStrana 838, Číslo 8 - Ročník 66/2018
Príspevok sa zaoberá problémom zaostalosti v kapitálovom vybavení v slovenskej ekonomike. Dokazuje, že stav podkapitalizovanosti v SR sa v období po roku 2004 výrazne zmiernil. Podkapitalizovanosť, ktorá bola vnímaná ako bariéra vyššej výkonnosti bývalých transformujúcich sa ekonomík, sa týkala odvetví, ktoré boli tradične prítomné aj v bývalej socialistickej ekonomike. Menej sa týkala odvetví, ktoré sa novo formovali až v postsocialistickom období. Hoci slovenská ekonomika zaostávala v kapitálovom vybavení za najvyspelejšími ekonomikami, pozícia SR v skupine štátov strednej a východnej Európy bola relatívne priaznivá. V procese prekonávania podkapitalizovanosti sa zatiaľ neformovala v SR podobná štruktúra fixného kapitálu ako v najvyspelejších ekonomikách. Dynamika kumulovania strojov a zariadení bola mimoriadne vysoká, pri nevýznamnom kumulovaní intelektuálnych aktív.paper aims to design a general assessment framework of working conditions in Europe and associated flexicurity measures, as main drivers of economic growth. We focused on a panel of EU-28 MS and on a sub-panel of 10 CEE countries. First, we conducted a complex cluster analysis based on the Ward method and Euclidian distance that allowed for a proper grouping of EU-28 MS according to the three job quality indices. Second, we configured two SEM models that capture the impact of working conditions and flexicurity measures on labor productivity and economic output. The results highlight that CEE countries have a less flexible working program compared to the other MS. The estimations for flexicurity and job quality interdependencies reveal important positive contributions of the working dimensions and external numerical flexibility credentials to labor productivity, GDP per capita, and a reduction of the poverty risk.